Stretni sa so mnou na chodbe

30. června 2018 v 19:25 | N |  Tvorba


Žáner: Fanfiction - Drabble
Postavy: Harry Styles x Reader
Inšpirácia: mix pesničiek od 1D a Harryho
Počet slov: 946

Je neskoro v noci alebo veľmi skoro ráno, neviem posúdiť. Len viem, že si hľadám oblečenie po celej tvojej izbe, potichu aby som ťa nezobudil. Všimol som si, že ešte nespíš, no hral som túto hru s tebou aj naďalej. Obliekanie naťahujem hádam aj hodinu, dúfajúc, že mi povieš, aby som zostal. No ty naďalej len spokojne odfukuješ. Začínam sa vzdávať. Obujem si tenisky a vyjdem von. Chvíľu stojím, či nebudem počuť kroky, predstavujúc si, ako ma požiadaš, aby som zostal a ja sa na chvíľu zahrám na nedostupného. Potom vojdem naspäť do izby, zvalím sa na posteľ a ty sa ku mne pritúliš. Lenže ty stále nikde nie si. Zrejme, už so mnou naozaj nechceš mať nič spoločného, a tak donútim nohy aby ma viedli do osamelého domu, ktorý mi nie je vôbec domovom. Chodbou sa rozlieha ozvena mojich krokov. Nesnažím sa ich stlmiť, práve naopak. Chcem, aby boli počuť čo najhlasnejšie, aby prenikli cez dvere do tvojej izby. Pred schodiskom zastanem a obzriem sa. Tebe na mne absolútne nezáleží, zatiaľ čo ja... Ja len čakám, kedy ma znovu k sebe zavoláš. Zídem schody oveľa pomalšie, ako som po nich vyšiel, keď si mi napísala správu, že máš voľno. Chcel som ti niečo povedať. Slová, na ktoré som nemal odvahu vysloviť, až dodnes. Lenže ty si ich umlčala perami skôr, ako som ich mohol povedať. Myslel som si, že by sme náš vzťah mohli vyriešiť. Očividne, tebe to takto vyhovuje viac.

Možno začínam blázniť. Možno sa len bojím byť sám. Rátam s tým, že sa tento týždeň stretneme, ale dnes nedokážem nič iného, len kráčať ulicami. Kiežby si tu bola, aby si mi pomohla s tou bolesťou. Lenže my sa poznáme jedine pod perinami. A ty sa mi neozveš až dokým nebudeš mať večer voľno.

Tento týždeň je už to asi tretí krát, čo som na nejakej párty, len kvôli tomu, aby som opil svoje pocity. Neveríš, ale zlomila si mi srdce. Ani ja sám neviem ako, ale rozdrtila si ho na malé kúsočky a ja sa ho teraz snažím zlepiť dokopy. Medzi stovkami ženských tiel tancujúcich na parkete, zbadám to tvoje. Dúfal som, že sa mýlim, že som len príliš smutný a osamelý a že ťa veľmi chcem, čo má donútilo myslieť si, že si to ty. Zrejme som sa dostal do pekla, keď si sa otočila a zbadala ma. Tvoj úsmev a nadšenie... Si vrahyňa alebo anjel? Opustila si svoju spoločnosť a pribehla ku mne. Objala si ma a niečo mi s veľkým elánom hovorila. Cez tú hlasnú hudbu a alkohol v mojej krvi som nevedel rozpoznať slová. Chcel som sa odtiahnuť, chcel som odísť preč, ale nevedel som spraviť nič iného, len sa nechať vtiahnuť na parket, aby som si zatancoval s tebou. Alebo vzhľadom na môj stav mám povedať, aby si si zatancovala ty so mnou?

Vedel som, že ani tento večer nebude môj šťastný. Stáli na streche baru, (nemám ani potuchy, ako sme sa tam dostali), a už som vedel, že to dojebem. Postávala si na okraji, vychutnávajúc si vietor vo vlasoch, keď som sa rozhodol že ti tie dve slová poviem: ,,Ľúbim ťa." Lenže ty si mi na to nič nepovedala. Nebol som si istý, či si to počula. Predsa na streche fúkalo a pod našimi nohami hrala hudba. Neviem čo sa dialo potom, znovu som sa zobudil v tvojej izbe, no ty si už vedľa mňa neležala. Chvíľu mi trvalo pochopiť samého seba, ale bol som si istý, že už ťa nikdy nechcem vidieť.

Lenže mohol som vedieť, že sa ťa tak rýchlo nezbavím. Bola si úplne všade. V nákupných centrách, na večeriach v reštaurácii, v kine. A za každým sme skončili spolu. Možno som s tebou nespal, a vzpieral sa tvojim dotykom. ale už len ten spoločne strávený čas so mnou robil divy. Moje srdce zrazu bolo viac ako môj mozog. Cítil som, že nemôžem s tým nič spraviť.

Na konci dňa, aj tak chceme to, čo by sme nemali a hovoríme prosby, ktoré máme na srdci. Na konci dňa, jediné čo chcem, si ty a už po druhý krát som ti vyznal lásku. A viem, že ty si mi to opätovala. Bola to melódia pre moje uši a balzam pre dušu, keď si opakovala moje meno. Cítil som sa ako kráľ v tvojom nežnom objatí. Dopĺňala si všetko, čo mi v tú noc chýbalo a iskra, ktorú som v tvojich očiach nikdy nevidel, ma pri každom pohľade ešte viac zapálila. Mohol som tušiť, že to bolo príliš dobré, aby to bola skutočnosť. Cítil som to ďalšie ráno, keď som sa s úsmevom na tvári zobudil v neznámej hotelovej izbe. Videl som, že si už hore, hrala si sa na mobile a čakala, kým sa prebudím. Chcel som ťa osloviť a popriať ti dobré ráno, jedine, že si to nebola ty. To dievča, dokonalá kópia teba, bolo príliš cudzie. Jej krivky mi boli neznáme, jej vlasy príliš voňavé. Mal som sa chuť rozplakať. Bol som zo seba zúfalí a zmätený. Spomínal som si, ako som sa s tebou rozprával a smial na pohovke v nejakom malom bare, do ktorého si ma vtiahla. Začínam pochybovať, či si to bola vôbec ty. Lenže tvoje jedinečné nepodarené vtipy mi doteraz zvonia v ušiach. Ako som mohol skončiť tu? Kedy si odo mňa znovu ušla a čo sa udialo? Toľko nezodpovedaných otázok. Nehľadal som na ne odpoveď, ale prekvapilo ma, keď mi ich každým dňom prestalo pribúdať. Poviem ti, trápi ma, že neviem čo sa stalo, ale už sa nevládzem dobýjať k tebe cez odkazovú schránku. Zrejme som pocítil tvoje komfortné ticho, o ktorom si rada rozprávala. Tichý vzťah medzi mnou a tebou. Prečo mi radšej nepovieš, čo máš na mysli?

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama